Epilepsia
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré má svoje príčiny, a nemožno ho zamieňať za duševnú poruchu. Je to pomerne časté ochorenie, postihuje zhruba 0,8 % populácie bez rozdielu rasy. Omnoho vyšší je ale počet osôb, ktoré mali v živote aspoň jeden epileptický záchvat. Odhaduje sa, že je to asi 5 % obyvateľstva.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je ochorenie mozgu, pri ktorom sa epileptické záchvaty opakujú bez zjavnej príčiny a sú jediným, alebo dominujúcim príznakom ochorenia.
Čo zapríčiňuje epileptický záchvat?
Nervové bunky komunikujú medzi sebou prostredníctvom elektrických impulzov, ktoré vznikajú podráždením ich zakončení rôznymi podnetmi. Epileptický záchvat je teda časovo ohraničený stav abnormálneho správania, ktorý vzniká v dôsledku neprimeraných elektrických výbojov nervových buniek v mozgovej kôre. Tento výboj sa často prirovnáva k búrke v prírode.
Príznaky epileptického záchvatu závisia od miesta v mozgu, kde táto porucha (výboj) vzniká, alebo do ktorej sa šíri, a preto majú epileptické záchvaty rozličnú formu. Ak sa príčina epileptických záchvatov nedá zistiť, hovoríme o primárnej epilepsii. U nej môže hrať rolu aj dedičnosť. Ak sa dá dokázať základné ochorenie mozgu, ktoré zapríčiňuje epileptické záchvaty, hovoríme o sekundárnej epilepsii.
Ochorenia, ktoré vyvolávajú sekundárne epileptické záchvaty, sú napr. zápalové ochorenie mozgu, nedostatočná hladina krvného cukru, nedostatok kyslíka, porucha vnútorného prostredia, mozgový nádor, mozgová príhoda, stavy po úraze mozgu a iné.
K sekundárnym epileptickým záchvatom môže viesť aj poškodenie mozgu počas tehotnosti alebo pôrodu. U každého chorého s epileptickými záchvatmi treba pátrať po takýchto príčinách a každý chorý s epileptickými záchvatmi by mal absolvovať vyšetrenia zobrazujúce štruktúry mozgu ako napr. CT (počítačová tomografia) alebo MR (magnetická rezonancia). EEG vyšetrenie (elektroencefalografia) je nevyhnutné a základné vyšetrenie u všetkých pacientov, u ktorých sa vyskytujú záchvaty!
Veľký epileptický záchvat je najznámejším typom záchvatu, spojeným s pojmom epilepsia. Začína sa poruchou vedomia, častým pádom, tonickým kŕčom celého tela. Dýchanie sa krátko zastavuje, neskôr sa stáva chrčivým, oči sú otvorené, zreničky rozšírené. Potom prichádzajú rytmické kŕče svalov horných a dolných končatín, šije a tváre, vytekajú sliny, často dochádza k pohryznutiu jazyka. Tvár a pery sú modré v dôsledku poruchy dýchania, nezriedka je nekontrolovaný odchod moču, niekedy aj stolice. Záchvat sa končí hlbokým nádychom, kŕče ustávajú, pacient nadobúda vedomie. Záchvat trvá asi 1 a? 2 minúty. Po záchvate môže chorý zaspať, ale na záchvat si nepamätá. Pacienta počas záchvatu treba nechať v pokoji, len treba zabezpečiť, aby nedošlo k jeho poraneniu, najmä hlavy.
Malý epileptický záchvat Výskyt tzv. malých záchvatov - absencií - je viazaný na určitý vek. Sú najčastejšou formou epileptických záchvatov v školskom veku. Absencia je krátky záraz v činnosti alebo krátky výpadok myslenia. Dieťa je akoby duchom neprítomné, môže pôsobiť dojmom, že je nepozorné, napr. vypadne mu pero a pod. Týchto záchvatov môže byť v priebehu dňa veľa, až niekoľko desiatok.
Okrem spomenutých záchvatov poznáme ešte rôzne iné formy epileptických záchvatov. Epileptické záchvaty sa väčšinou objavujú náhle. U niektorých pacientov sa ale ohlasujú rôznymi varovnými príznakmi, ktorým hovoríme aura. Chorí ich popisujú rôzne, niekedy ako rôzne pocity na koži, inokedy ako rôzne svetelné a zvukové podnety, alebo rôzne pocity z vnútorných orgánov. Dôležité je ale, že umožnia chorému, aby zaujal takú polohu, aby si pri páde a kŕčoch neublížil.
Plnohodnotný život aj s epilepsiou
Epilepsia. Mnohým z nás prebehne po chrbte mráz, keď počujeme toto slovo. Choroba, ktorá je dodnes akoby zahalená rúškom tajomstva, väčšine ľudí sa zdá vzdialená. A predsa sa odhaduje, že v súčasnosti je na svete minimálne 40-50 miliónov ľudí trpiacich epilepsiou, na Slovensku ich žije približne 50 000.
Epilepsia postihuje predovšetkým deti a mladých dospelých, no epilepsiu môže dostať každý v akomkoľvek veku. I v dnešnej dobe ovplyvňujú pacientov s epilepsiou spoločenské dogmy. Ani západné spoločenstvá nie sú imúnne voči pocitom strachu a nedostatku porozumenia. Vnímané znamenie hanby sprevádza pacienta od detstva až po dospelosť, ovplyvňuje vyhliadky na zamestnanie alebo kariéru a dokonca manželstvo.
Nie je však pravda, že pacienti s epilepsiou nemajú nádej opäť začať žiť plnohodnotný život. Nedávne štúdie preukázali, že až 70 % detí a dospelých s novo diagnostikovanou epilepsiou môže byť úspešne liečených a dosiahnuť úplnú kontrolu záchvatov počas niekoľko rokov. Hoci takmer 20 rokov neboli objavené žiadne prelomové nové antiepileptické prípravky, v posledných rokoch bolo do liečby epilepsie zavedených päť nových prípravkov (tieto lieky sa označujú aj ako antiepileptiká III. generácie), vrátane Topamaxu, ktorý prináša zlepšenie kvality života pre všetkých pacientov trpiacich epilepsiou.
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je kvalita života stav úplného fyzického, mentálneho a sociálneho zdravia, nie iba neprítomnosť ochorenia alebo telesnej slabosti. Pri epilepsii je najdôležitejším kritériom kvality života počet epileptických záchvatov a výskyt nežiaducich účinkov antiepileptickej liečby. Všetky nové antiepileptiká III. generácie majú minimálne nežiaduce účinky, čo je pre pacientov veľmi dôležité. Topamax okrem minimálnych nežiaducich účinkov poskytuje pacientovi aj veľmi vysokú účinnosť pri potláčaní epileptických záchvatov, ktorá bola preukázaná pri jeho používaní. V súčasnosti je na svete Topamaxom liečených 750 000 pacientov vo viac ako 60 krajinách sveta. Používa sa v liečbe epilepsie u dospelých a detí od 2 rokov. Mnohí z nich nemajú žiadne epileptické záchvaty, čo znamená, že Topamax významne pomáha pacientovi priblížiť sa ku kvalite života, ako ju definuje Svetová zdravotnícka organizácia.
Rubriky
epi zachvat video
Príspevkov: 0